Minule som písal o tom, ako nedostatok konzervatívneho povedomia na Slovensku využívajú dezinformačné médiá. Tie využívajú to, že na Slovensku nie je dostatok konzervatívnych médií a tak si lákajú nových čitateľov na zdanlivo konzervatívnu žurnalistiku. Pokiaľ by si niekto chcel o tejto téme prečítať viac, link nájde tu.
Konzervativizmus je podľa mňa najsprávnejším politickým smerom. Pokiaľ niečo funguje, necháme to tak a zbytočne to nemeníme. Konzervatívne krajiny sa nenechajú ovplyvňovať (či už z východu, alebo zo západu) a stále si udržujú svoju tvár. Okrem toho môžeme v súčasnosti v USA vidieť, ako liberáli nadobúdajú čoraz ľavicovejšie názory.
Wikipedia charakterizuje Slovákov ako “konzervatívnych voličov.” Pokiaľ je to naozaj pravda, tak viac ako polovica Slovákov by mala svoje názory označovať ako “konzervatívne”. Síce som to už povedal v minulom blogu, ale rád to zopakujem: Na Slovensku máme zúfalý nedostatok dôveryhodných konzervatívnych médií.
Väčšinu médií u nás ovládajú liberálni jednotlivci a finančné skupiny. Je preto prirodzené, že konzervatívne myšlienky nemajú v mienkotvorných médiách veľa priestoru. Niektorí liberáli by možno povedali, že je to tak v poriadku - médiá sú ovládané ľuďmi, ktorí sú otvorení, progresívni, mladí... Pravdou ale je, že nedostatom konzervatívnych médií ubližuje aj liberálne zmýšľajúcej časti obyvateľstva.
Vymyslím príklad. Zoznámte sa s Annou, ktorá má 72 rokov a žije v dedinke na východe Slovenska. Internet veľmi nepoužíva, väčší vplyv na ňu má tlač, televízia a reklamné pútače. Anna je veriaci človek - každý týždeň ide do kostola a počúva tam kázne miestneho kňaza. Je dosť možné, že práve náboženstvo sformovalo jej konzervatívne názory (tak, ako je to zrejme u väčšiny slovenských konzervativistov).
Anna momentálne veľmi ťažko premýšľa - o pár týždňov sú tu prezidentské voľby a ona stále nevie, komu dá svoj hlas. Otvorí si nejaké z reklamných novín, ktoré jej každý týždeň prichádzajú a tam - spása!
Na fotografii je akýsi pán - popis fotografie hovorí, že jeho meno je Štefan Harabin. Anna si v článku prečíta, že Harabin bojuje proti Istanbulskému dohovoru a LGBTIQ+ komunite. Okamžite sa jej to spojí s tým, čo počula v kostole: Istanbulský dohovor = zlo. Tento sympatický pán Harabin práve získal jej hlas.
V inom scenári si Anna všimla billboard Mariána Kotlebu o tom, že rodinou sú muž a žena. Anna sa začne poľahky stotožňovať s Kotlebovými názormi. Ako slovenský volič (a dôchodca, prirodzene) má veľmi krátku pamäť a preto si nepamätá na to, ako Kotleba pochodoval po meste, mával potýčky s políciou a podobne.
Ako som to teda myslel, že nedostatok konzervatívnych médií ubližuje liberálom? Jednoducho. Tým, že zmätení konzervativisti zvolia extrémistických kandidátov, ublížia všetkým občanom - medzi ktorými sú samozrejme aj liberáli.
Pokiaľ by Slovensko malo väčší počet konzervatívnych médií a keby sa konzervativisti nebáli nahlas vyjadrovať svoje názory, možno by sa pani Anna dozvedela, že konzervativizmus má aj iné podoby ako tie, ktoré nám prezentujú pán Harabin a pán Kotleba. Pochybujem, že ide o zámer, ale títo dvaja kandidáti to majú dokonale rozdelené - pán Harabin mieri na premýšľajúcich konzervativistov, zatiaľ čo Marián Kotleba chytá hlasy tých jednoduchšie zmýšľajúcich.
Koho teda voliť? Bohužiaľ na túto otázku nepoznám jednoznačnú odpoveď. Jedno viem ale istotne - tieto voľby budú skôr o tom, koho nevoliť. A prosím, nepremárnite svoj hlas tým, že ním podporíte človeka, ktorý používa vaše hodnoty ako masku. Zatiaľ čo vy tie hodnoty naozaj uznávate, on ich iba využíva a láka tak nových voličov.
