Predstavte si nasledujúcu situáciu: Vo fiktívnom meste sa rozšíri zvláštny, doteraz neznámy druh švábov. Sú úplne všade a vyzerá to tak, že súčasné chemické látky určené na ich zabíjanie nefungujú. Na uliciach sa hromadia ľudia a požadujú, aby s novým problémom mesto niečo robilo. Po tom, ako si lídri tohto mesta uvedomia, že sa niečo deje, zvolajú kongres, v rámci ktorého sa rozhodnú odprezentovať svoje riešenia švábieho problému. V miestnej hale sa stretnú politici, ktorí trpia rovnako ako ostatní obyvatelia mesta - na mesto bol totiž uvalený zákaz vycestovať, aby sa nebezpečné šváby nerozšírili ďalej. Jeden po druhom odprezentujú svoje nápady. Napriek tomu, že je situácia vážna, atmosféra stretnutia nie je pohrebná - jednotlivé prejavy ukazujú, že zmena je možná a problém riešiteľný. Lídri jednotlivých mestských časti sa možno aj inšpirovali nápadmi tých ostatných.
Potom dôjde k zlomu - na pódium vychádza šéf protestov, ktoré spôsobili, že politici začali konať. Predstúpi pred zástup ľudí, ktorí robia, čo môžu - a namiesto slov vďaky zaznieva kritika, že nič nerobia. Kritizovaní jej poslušne zatlieskajú a ku gratuláciám sa pridávajú aj médiá.
Znie to absurdne?
Niektorým ľuďom očividne nie. Veľmi podobná situácia totiž nastala na Climate Action Summite 2019. Greta Thunberg sa tu veľmi tvrdo vyjadrila na adresu tých istých politikov, ktorí prednášali svoje riešenia klimatickej krízy.
“Ako sa opovažujete?” zopakovala viackrát švédska environmentálna aktivista Greta Thunberg vo svojom prejave na stretnutí Climate Action Summit 2019 v New Yorku. Stretnutia sa zúčastnili aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a americký prezident Donald Trump. Témou stretnutia bola (ako je už z jeho názvu jasné) hlavne zmena klímy a konkrétne kroky, ktoré môžu jednotlivé vlády podniknúť, aby zlepšili klimatickú situáciu.
Zuzana Čaputová vystúpila s prejavom, v rámci ktorého povedala, že ako ľudstvo máme voči planéte dlh, pomenovala jednotlivé kroky, ktoré slovenská vláda urobila a urobí, varovala poslucháčov prejavu pred popieraním klimatickej zmeny a ku koncu prejavu naznačila, že ľudstvo sa musí pri otázke riešenia klimatickej zmeny spojiť a podnikať konkrétne kroky spoločne, inak sa nikam neposunieme. Spolupráca a jednota je pri riešení celosvetového problému ako globálne otepľovanie veľmi dôležitým elementom. Keď si politik (ale aj bežný občan) vypočuje prejav prezidentky Slovenskej republiky, neprežíva negatívne pocity napriek tomu, že sa týka takej vážnej témy ako globálne otepľovanie. Prejav v ňom vzbudí pocit, že aj pomoc takej malej krajiny ako Slovensko je potrebná. Zároveň (a to je veľmi dôležité) získa pocit, že ešte nie je všetko stratené a konkrétnymi opatreniami sa dá globálne otepľovanie spomaliť. Úplne zastaviť sa nedá, pretože je prirodzené.
Je preto paradoxné, že práve Greta Thunberg predniesla prejav, ktorý bol nabitý nenávisťou. Greta by mala byť symbolom racionálnych riešení a nádeje, namiesto toho sa v poslednej dobe stavia do pozície hysterického rečníka, ktorý vyzýva ľudí na paniku.
“Ukradli ste mi sny a detstvo vašimi prázdnymi rečami. A pritom ja som ešte medzi tými šťastnými. Ľudia trpia. Ľudia zomierajú. Celé ekosystémy kolabujú. Sme na prahu hromadného vymierania, a jediné, o čom rozprávate, sú peniaze a rozprávky o ekonomickom raste. Ako sa opovažujete!” hovorí Greta doslova svetovým lídrom. Neznie to veľmi vďačne. Hlavne keď zoberieme do úvahy, že tieto slová venovala tým istým ľuďom, ktorí v rámci toho istého stretnutia predniesli konkrétne kroky, ktoré ich vlády urobia. Samozrejme, medzi politikmi sedeli aj vyslanci krajín, ktoré našu planétu znečisťujú naozaj hojne. Ale takto povedať všetkým politikom, že sklamali novú generáciu a zničili jej sny, to je naozaj pritiahnuté za vlasy. Greta pokračuje tvrdeniami o tom, že ľudia kvôli globálnemu otepľovaniu zomierajú a trpia. Pokiaľ sa pozrieme na graf počtu ľudí, ktorí zomreli kvôli globálnemu otepľovaniu, nemusí sa zdať, že ich číslo nejako výrazne narastá.
Je to dôkazom, že klimatické zmeny neexistujú? Rozhodne nie. Tento graf je dôkazom, že ľudská rasa postupne nachádza riešenia, ako s katastrofami naložiť.
Ďalšia hypotetická situácia - chudobná dedinka, v ktorej ľudia žijú v chatrčiach, sa pomocou peňazí, ktoré získala vďaka ekonomickému rastu (!) jej krajiny, postupne transformuje na pekné mesto, v ktorom obyvatelia žijú v kvalitných a pevných domoch. Na mesto zaútočí hurikán. Spôsobí nejaké hmotné škody, možno niekoho zabije, ale prestavte si tú istú situáciu v prípade, že by sa dedina vôbec ekonomicky nerozvinula a ľudia by v nej naďalej žili v chatrčiach. Greta by si mala uvedomiť, že ekonomický rast a kapitalizmus nie je to, čo našej planéte ubližuje, ale to, čo zachraňuje jej obyvateľov.
Sklamalo ma, keď som si prezeral fotky z celosvetových protestov Fridays for Future a zbadal som tam fotografie ľudí, ktorí žiadali pád kapitalizmu. Myslia si snáď, že je socialistický systém s jeho 150% plánmi ekologickejší?
V súvislosti s týmito fotografiami som sa rozhodol kontaktovať priamo slovenských zástupcov hnutia Fridays for Future, pretože rozumiem tomu, že názor protestujúcich nemusí byť vždy názorom protestujúceho. Odpísali mi, že súčasná ekonomika založená na raste a neustále sa zvyšujúcom sa dopyte je neudržateľná a povedali mi, že z ekonomického hľadiska je kapitalizmus naozaj škodlivý.
Predpokladám, že jav, na ktorý narážali, je konzumný spôsob života a kupovanie si vecí, ktoré nepotrebujeme (čím priamo vyzývame výrobcov, aby vyrábali zbytočné množstvo produktov). Odpoveď je ale sformulovaná dosť nešťastne, pretože slová “konzumizmus” a “kapitalizmus” nie sú synonymá. Kapitalizmus je ekonomický systém (v súčastnosti prítomný aj na Slovensku), ktorý je založený na súťaživosti podnikateľov s cieľom upútať zákazníka. Zákaznícky dopyt priamo určuje ponuku. Pokiaľ ľudia žiadajú zbytočne veľa tovaru, firmy ho budú toľko vyrábať. Pokiaľ sa ľudia uskromnia a firmy začnú prerábať, znížia produkciu. Plytvanie nie je chybou systému. Plytvanie môže byť (a spravidla je) prítomné aj v socialistickom zriadení, kde sa zákazky a plány plnia na viac ako 100%. V kapitalistickej spoločnosti je plytvanie podmienené dopytom, v socialistickej je garantované propagandou.
Nemôžeme povedať, že Greta nespravila pre planétu Zem nič dobré. Upútala pozornosť mladých ľudí a nasmerovala ju správnym smerom. Ale kritika súčasného ekonomického zriadenia, ktoré zlepšuje kvalitu života ľudí a útoky na ľudí, ktorí s ňou spolupracujú, nie sú správnym spôsobom, ako bojovať s tak akútnym problémom, akým je globálne otepľovanie.
