Koho môže osloviť nová strana Petra Pellegriniho?

Autor: Michal Lukáč | 18.6.2020 o 14:31 | (upravené 18.6.2020 o 18:59) Karma článku: 5,47 | Prečítané:  1842x

Vznikajúca strana Petra Pellegriniho môže dokázať čosi, čo sa ešte žiadnej ľavicovej strane na Slovensku nepodarilo. Nie je to však veľmi pravdepodobné.

EDIT: Tento článok si môžete aj vypoučuť:

Ostal som prekvapený, keď som sa dozvedel, že Progresívne Slovensko nebolo prvou stranou na Slovensku, ktorá do volieb vstupovala ako „progresívna stredoľavicová“ strana. Takúto stranu sme už na Slovensku mali, no jej stranícke smerovanie sa pravdepodobne pod vplyvom verejnej mienky a kvôli politickým kalkuláciám v priebehu rokov zmenila natoľko, že predstavitelia tejto strany v súčasnosti (pravdepodobne najmä kvôli Ľubošovi Blahovi a Robertovi Ficovi) otvorene bojujú proti progresívno-liberálnym myšlienkam. Áno, touto stranou je Smer SD. Jej lídri na samotnom začiatku politickej cesty tohto subjektu vyhlasovali, že Smer SD je „strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD“ (zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/).

V súčasnosti to pôsobí dosť komicky. Keď sa pozrieme napríklad na takú britskú Labour Party, už na prvý pohľad vidíme jasné rozdiely v porovnaní so stranou Smer SD. K strane Smer SD je v súčasnosti pridružená mládežnícka organizácia Mladí sociálni demokrati, ktorá vznikla v roku 2002. Podobnú organizáciu má k sebe pričlenenú aj strana Labour Party, nazýva sa „Young Labour“. Labour Party má však k sebe pričlenenú aj inú organizáciu, ktorú Smer SD neodkukal a pravdepodobne ani neodkuká – ide o organizáciu LGBT+ Labour, čo je vlastne združenie bojujúce za rozšírenie práv LGBT komunity. Existenciu takejto straníckej platformy môžeme pokojne označiť za tak silno „slniečkársku“, že by si na jej založenie na Slovensku pravdepodobne netrúfli ani progresívci, nieto vedenie strany Smer SD.

Ľavica a progresívci

Princíp „ľavica = liberálne názory na morálne otázky“ nie je prítomný iba vo Veľkej Británii. V USA je jedna z dvoch najsilnejších strán – demokratická strana – typickým príkladom. Jej agenda je oveľa liberálnejšia ako konzervatívna agenda konkurenčnej strany GOP, inak známej aj ako republikáni. Demokratická strana zároveň presadzuje ľavicovejšie ekonomické názory ako GOP. (Úmyselne hovorím „ľavicovejšie ako GOP“ nie „ľavicové“. V USA je totiž celá politická scéna posunutá doprava, čiže americkí ľavičiari sú oproti tým európskym len slabý odvar, pokiaľ ignorujeme úkazy typu AOC či Bernie Sanders).

Politický smer, ktorý vyznáva ľavicovú ekonomiku a zároveň liberálne názory, budem pre jednoduchosť ďalej označovať ako „progresivizmus“.

Ľavica na Slovensku

Slovensko vo svojej krátkej samostatnej histórii nemá pevne zakotvenú typickú progresívnu stranu v štýle Labour Party či demokratickej strany USA. Hnutie HZDS sa za typickú ľavicovú stranu považovať nemôže – išlo skôr o akúsi centristickú „catch-all party“ (čiže stranu, ktorá sa snaží osloviť všetkých) v štýle Babišovho projektu ANO. Potom prišiel Smer SD, ktorý sa na začiatku možno aj snažil byť progresívnou stranou, no populačné zloženie ich voličov členov tejto strany rýchlo presvedčilo o tom, že zastávanie progresívnych názorov na morálne otázky im politické body nepridá. Len veľmi nedávno sa na slovenskej politickej scéne objavil subjekt Progresívne Slovensko, ktorý vyzerá najprogresívnejšie zo všetkých súčasných slovenských politických subjektov. „Problémom“ v ich prípade je, že sa trochu hanbia otvorene sa hlásiť k ľavici – to možno príde časom a s novou líderkou Bihariovou.

Kto volí ľavicu?

Tieto základné znaky svetových ľavicových strán som opísal preto, aby bolo jednoduché si uvedomiť, z akých ľudí sú zložené volebné základne takýchto strán. Svetové ľavicové strany väčšinou šikovne balansujú medzi oslovovaním voličov z veľkých miest a oslovovaním robotníckej triedy, čo má za výsledok veľký politický potenciál takýchto strán.

Predstavme si napríklad nejakého amerického manuálneho robotníka žijúceho na vidieku, ktorý nie je spokojný so súčasnou výškou minimálnej mzdy a chcel by, aby ju vláda zvýšila. Zvyšovanie minimálnej mzdy je v Amerike vnímané ako ľavicové opatrenie. Pokiaľ tohto robotníka neodstraší liberálna agenda ľavicovejšej strany demokratov, pravdepodobne im dá (kvôli problému s minimálnou mzdou) svoj hlas.

Rovnako jednoduché je predstaviť si nejakého mileniála žijúceho v americkom veľkomeste typu New York City. Jemu sa pre zmenu nepáči prístup strany GOP k LGBT komunite, preto sa rozhodne takisto dať svoj hlas demokratom.

Na Slovensku nie je strana, ktorá by spájala tieto dva typy voličov. Prvý volič (manuálny robotník nespokojný s výškou minimálnej mzdy) by pravdepodobne na Slovensku volil stranu Smer SD. Druhý, teda progresívny mileniál, by svoj hlas pravdepodobne venoval Progresívnemu Slovensku. Hlasy ľavice sa tak rozdelia medzi dve strany.

Koho bude oslovovať Pellegrini?

Akým smerom sa uberie Pellegrini? A koho bude jeho novovzniknutý politický subjekt oslovovať?

Je pre mňa dosť ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej Pellegriniho nový subjekt v súčasnosti oslovuje ľavicových voličov Progresívneho Slovenska. Peter Pellegrini a jeho kolegovia zo vznikajúcej strany na to boli v Smere jednoducho „až príliš dlho“ a ich mená sú „smeráckou“ minulosťou poznačené až príliš na to, aby ich s čistým svedomím volili voliči Progresívneho Slovenska, teda voliči, ktorí dúfali, že príchod nového politického subjektu prekazí vládu Smeru. Otázkou zostáva, čo s týmto problémom urobí čas. Je potrebné si napríklad uvedomiť, že Ivan Štefunko, spoluzakladateľ Progresívneho Slovenska, bol kedysi členom Mladých sociálnych demokratov a voličom Progresívneho Slovenska to očividne akosi neprekáža. Ale aby som bol férový, musím povedať, že je niečo odlišné voliť stranu, ktorej zakladajúci členovia dlho tvorili jadro strany Smer SD a voliť stranu, ktorej zakladajúci člen bol kedysi dávno členom Mladých sociálnych demokratov.

Pravdepodobnejšia je taká možnosť, že sa Pellegriniho nová strana bude pokúšať osloviť presne takých voličov, akých dlhé roky oslovoval (a vlastne stále oslovuje) Smer SD – teda konzervatívnejšiu ľavicovú volebnú základňu. Dosť veľká časť voličov Smeru môže prejsť k vznikajúcemu subjektu aj kvôli tomu, že celá kampaň Smeru bola pred voľbami v roku 2020 dosť postavená na osobe Petra Pellegriniho a voliči si ho mohli obľúbiť až natoľko, že sú kvôli nemu schopní obetovať Roberta Fica, teda človeka, ktorý Smer SD de facto vybudoval.

Musím ale poznamenať, že keby sa Pellegrinimu nejakým spôsobom podarilo získať hlasy aj bývalých voličov Smeru, aj progresívnejšej časti obyvateľstva, išlo by o nevídaný výkon, aký sa na Slovensku ešte nikomu nepodaril. Bolo by to ale veľmi náročné, najmä kvôli tomu, ako dlho nekriticky stál na čele Smeru, čo jeho meno v očiach progresívcov značne poškvrňuje.

Pravdepodobne si to uvedomuje aj Robert Fico, ktorý na stránke strany Smer SD informuje o to, že „je presvedčený ľavičiar a nikdy nepodľahne neoliberálnym a slniečkárskym trendom“. (zdroj: https://www.strana-smer.sk/aktuality/facebook/post/mrzi-ma-ze-odchadzajuca-skupina-hovori-o-silnej-socialnej-demokracii-zatia-su-oni-co-ju-triestia-oslabuju). Robert Fico pravdepodobne typicky ľavicovú stranu vníma ako konzervatívnu ľavicovú stranu a na nejaké „progresívne maniere“, o ktoré sa snažil na začiatku svojej politickej cesty, sa už vykašľal.

 

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Labour_Party_(UK)

https://www.strana-smer.sk

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ivan_%C5%A0tefunko

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?